2. novembra 2026 • 6m čítanie

Kybernetické podvody sa zmenili na hru s ľudskými emóciami

Približne každý štvrtý človek sa podľa medzinárodného prieskumu nechá podviesť preto, že ho zláka ponuka zisku.
Podľa globálnych dát, útočníci presedlávajú z komplikovaných hackerských útokov na psychologickú hru s emóciami.
ČSOB nadácia spúšťa edukačnú kampaň VERTE, PREVERTE so slovenským podcasterom Richardom Mažonasom (tvorcom obľúbeného podcastu Vražedné psyché), inšpirovanú legendárnym americkým seriálom “Beyond Belief: Fact or fiction” s Johnatanom Frakesom.

Kybernetické podvody sa čoraz viac opierajú o manipuláciu ľudských emócií, ktoré môžu oslabiť racionálne uvažovanie. Ukazuje to aj prieskum spoločnosti LSEG (The layers of the scam: Financial, emotional, behavioural | LSEG) realizovaný medzi vyše 21 000 respondentmi v 14 krajinách sveta. Vyplýva z neho, že 27 % ľudí podľahlo pokusu o podvod preto, lebo nechcelo prísť o výhodnú príležitosť a 36 % respondentov uviedlo, že pokus o podvod pôsobil profesionálne. Podvodníci využívajú nielen túžbu ľudí po výhodnej ponuke, ale aj dôveru, ktorú u nich dokážu vzbudiť presvedčivým vystupovaním.

Pridajte si TOUCHIT.sk ako preferovaný zdroj informácií

Pridať

Tri emócie, tri cesty k podvodu

Viaceré globálne prieskumy sa vo výsledku zhodujú v tom, že zložité technické hackerské útoky ustupujú a striedajú ich manipulatívne psychologické hry so základnými ľudskými emóciami.

Potvrdzujú to aj dáta ČSOB, ktoré zaznamenala za uplynulé roky, a to, že sociálne inžinierstvo je stále najúspešnejší nástroj, ktorým sa útočníci od človeka snažia vymámiť peniaze. Väčšinu úspešných online podvodov možno rozdeliť do troch emocionálnych kategórií: strach a stres, nadšenie a zvedavosť, empatia a súcit.

Strach a stres

Vyvolávanie strachu, ktorého sekundárnym javom je následný stres, sa považuje za najsilnejšiu zbraň kybernetických útočníkov. Podvodníci sa zvyknú vydávať za pracovníkov bánk, policajtov, technickú podporu firiem či rôzne štátne inštitúcie a snažia sa presvedčiť obeť, že ak nebude konať okamžite, hrozí jej finančná strata, zablokovanie účtu/prístupu alebo iný vážny problém. Takýto nátlak využívajú napríklad vo falošných SMS správach či e-mailoch, označovaných ako phishing, alebo v podvodných telefonátoch, známych ako vishing.

„Keď sa zľakneme, chceme problém vyriešiť čo najrýchlejšie. A práve na to sa podvodníci spoliehajú.
V strese môžeme urobiť aj niečo, nad čím by sme sa za bežných okolností pozastavili a neoveríme si, či je hrozba vôbec skutočná“, vysvetľuje Lukáš Šoltis, odborník na IT bezpečnosť v ČSOB.

Nadšenie a zvedavosť

Druhou silnou emóciou definovanou ako mimoriadne dôležitá pri pokusoch o kyberpodvod, je nadšenie z potenciálnej príležitosti. Paradoxne pri ňom zohráva istú úlohu aj strach – psychologický efekt známy ako „FOMO“ (Fear of Missing Out), teda strach zo zmeškania jedinečnej príležitosti. Práve na tomto princípe dnes fungujú mnohé investičné podvody, kryptomenové schémy či reklamy s prísľubom mimoriadnych finančných výnosov. Podľahnutie nadšeniu či zvedavosti je však príčinou aj pri podvodoch súvisiacich s „výhodnými“ nákupmi na internete, doručovaním tovaru alebo tiež fiktívnymi súťažami na sociálnych sieťach.

„Z hľadiska ukradnutých peňazí ide globálne o najúspešnejší model podvodu. Najmä, ak človeku sľubujú rýchle rozprávkové zbohatnutie po tom, čo zainvestuje prostredníctvom falošných investičných platforiem. Podvodník si dokonca s obeťou dlho buduje vzťah, kým ju neoberie o všetko. Napriek tomu, že v ČSOB evidujeme medziročný pokles celkových pokusov o tretinu, tento model je stále aktívny a útočníci ho vo veľkom skúšajú naďalej”, hovorí Lukáš Šoltis.

Empatia a súcit

Poslednou zmapovanou emóciou, na ktorú kybernetickí podvodníci útočia, je ľudská dobrosrdečnosť. Využívajú príbehy o chorých deťoch, obetiach prírodných katastrof, vojnových utečencoch, ľuďoch
v životnej núdzi. Už niekoľko rokov sa popri tom pravidelne opakujú aj falošné žiadosti o pomoc prostredníctvom sociálnych sietí, napr. v podobe hlasovania v súťaži.

„Empatia a ochota pomáhať sú prirodzené sociálne mechanizmy, ktoré posilňujú medziľudské vzťahy. Ak je však človek vystavený emotívnemu príbehu alebo naliehavej prosbe, môže konať impulzívne bez dostatočného preverenia informácií“, dopĺňa Lukáš Šoltis

ČSOB nadácia spúšťa edukačnú kampaň VERTE PREVERTE

Hoci sa podvodné scenáre časom obmieňajú, sú presvedčivejšie a pomocou umelej inteligencie aj prepracovanejšie, princíp zostáva rovnaký – kybernetickí útočníci sa snažia ovplyvniť emócie človeka skôr, než zapojí kritické myslenie a svoje peniaze im odovzdá dobrovoľne.

ČSOB nadácia spúšťa novú edukačnú kampaň VERTE PREVERTE, a to práve s cieľom upozorniť na riziká súvisiace s manipuláciou ľudských emócií.

Tvárou kampane je Richard Mažonas, autor úspešného podcastu Vražedné psyché oceneným ako Podcast roka 2026 v kategórii “Story”. Mažonas predstavuje sériu príbehov, v ktorých hlavnú úlohu zohralo zneužitie všetkých troch kľúčových emócií. Kampaň je inšpirovaná legendárnym americkým seriálom Verte neverte (Beyond Belief: Fact or fiction) z konca 90-tych rokov.

„Rozprávanie príbehov sme preniesli aj do našej novej edukačnej kampane, ale s tým rozdielom, že ide o príbehy súvisiace s financiami a všetky sú pravdivé. Dôležitú úlohu v nich zohrávajú zmienené emócie človeka, a preto sa hlavným posolstvom stala jednoduchá myšlienka – ešte predtým, ako človek niekomu či niečomu uverí, je dôležité preverovať. Ak si dokážeme zistiť identitu volajúceho, pôvod správy, dôveryhodnosť ponuky alebo pravosť žiadosti o pomoc, výrazne znižujeme riziko, že sa staneme obeťou manipulácie zo strany podvodníkov“, hovorí Juraj Štefanovič, PR špecialista ČSOB.

Praktické odporúčania, ako rozpoznať podvod a nestať sa jeho obeťou, nájdu záujemcovia na stránke Hra s emóciami. Súčasťou sú aj konkrétne príklady toho, ako podvodníci zneužívajú strach, nadšenie či súcit.

Prvý príbeh zo série o nástrahách internetu, si môžete pozrieť alebo vypočuť tu: Verte preverte – Investícia do neznáma

Na aktuálne finančné podvody na Slovensku upozorňuje ČSOB aj v sekcii Bezpečnostné aktuality na stránke Bezpečnosť.

Edukačnú kampaň VERTE PREVERTE pripravila ČSOB v spolupráci s reklamnou agentúrou MullenLowe GGK.

Nahlásiť chybu

Redaktor

Redakcia TOUCHIT

Žijeme technológiami a pretvárame ich na zrozumiteľné informácie a príbehy. Sledujeme trendy, testujeme novinky a prinášame vám ich tak, aby ste sa v digitálnom svete cítili sebavedomo a bezpečne.